Na začiatok si pomôžeme slovami Jána Amosa Komenského, veľkého mysliteľa a učiteľa národov: „Deti nemožno poučovať. Tak sa nič nenaučia. Pýtajme sa ich. Nech samy hľadajú odpovede. Pretože vedia ďaleko viac, než si myslíme.“
Nuž pokračujúc v tomto duchu sa treba spýtať: Skutočne slúži súčasná štruktúra výchovy a vzdelávania svojmu účelu, teda vzdelávaniu? Akými premenami prešlo školstvo od roku 1970? Pomohli tieto zmeny našim deťom kvalitnejšie sa pripraviť na život?
Na tieto a podobné otázky si už musí nájsť odpovede každý sám. Naša mienka je, že okrem nových učebníc sa zmenilo pramálo. Hlavná úloha výchovno-vzdelávacieho procesu zostala rovnaká – naučiť deti slepo veriť autoritám. Získať strach z toho, že viem menej, strach zo zlej známky, strach ako motiváciu pre budúcnosť. A deti sa bránia takému stresu rovnako ako pred polstoročím. Útokom, útekom, hľadaním jednoduchšej cesty. Spýtajte sa žiaka základnej školy, prečo ju navštevuje. Odpovedi sa možno budete diviť. Spýtajte sa pedagógov, možno sa budete niektorým odpovediam diviť tiež. Ale tento článok skutočne nemá vyznieť ako kritika. Treba analyzovať, hľadať širšie súvislosti. Odkiaľ začať?
Psychika mladého človeka prechádza počas dospievania rôznymi štádiami. Od počatia je počas tehotenstva závislý na mame celých deväť mesiacov. To sa nemení ani po pôrode počas prvých rokov života, kedy je dieťa odkázané na opateru matky a v pozadí na zabezpečenie otca. Ďalej sa počas dospievania prejavuje vplyv prostredia na dieťa. Rodina a spoločnosť, kultúra. Dieťa vidí, dieťa si osvojuje, dieťa koná. Dochádza tu k preberaniu základných svetonázorových vzorcov. Otázku mravnosti má v rukách hlavne matka svojimi názormi a správaním. Otázku životných cieľov a ideálov má v rukách najmä otec. V tomto štádiu dieťa nekriticky preberá to, čo vidí v okolí. Vytvára si základné vzorce, ktoré v budúcom živote značne ovplyvnia jeho ďalší život, myslenie aj konanie.
Postupom času však dieťa zistí, že nie vždy majú mama a otec pravdu, že spoločnosť nefunguje úplne ideálne a aj kultúra má svoje defekty. Tu sa začína prejavovať vôľa dieťaťa. Dieťa chce meniť, tvoriť, rozmýšľať za seba a podľa seba. Čo však chcú rodičia a spoločnosť? Aby poslúchalo. Najlepšie na slovo, hneď a bez výhrad. V skutočnosti ide o potlačenie slobodnej vôle dieťaťa. Ak sa táto vlastnosť u dieťaťa udusí, stratí vôľu a od tohto štádia sa stáva bezduchým nástrojom vo vôli niekoho iného. Bude plniť rozkazy. Bude sa poddávať. Spoločnosť kontra dieťa. Dve sily proti sebe. Čo vytvárajú? Ak sa dieťa vzoprie a presadí si svoje, stáva sa z neho despota – vôľa bez hraníc. Ak ustúpi, stáva sa z neho ustráchaný jedinec, neschopný presadiť svoj názor, aj keď je užitočný – hranice bez vôle. Otázka ale znie: Prečo vôbec pôsobia dve sily proti sebe? Veď dieťa miluje rodičov aj okolie a rodičia milujú dieťa.
Kde nájsť zdravú hranicu medzi vôľou a jej ovládaním? Treba s dieťaťom komunikovať. Pýtať sa, prečo a čo si myslí o veciach okolo. Dávať námety na rozmýšľanie. Prebudiť v ňom intuíciu a svedomie. A hlavne mať trpezlivosť a počúvať. Vypočuť si ho potichu, bez skákania do reči, aj keď niekedy nie celkom súhlasíme. Nebáť sa povedať mu svoj vlastný názor, počúvať, čo si o ňom myslí. Iba vtedy dokážeme z našej milovanej ratolesti vytvoriť skutočného človeka.
Človek. Ľudskosť. Spomíname ju v každom článku. Pre nás v Zdravej spoločnosti je tou najdôležitejšou. U zdravého jedinca by podľa nás malo byť prirodzené, že disponuje vrodenými inštinktmi, ktoré vie ovládať, že sa správa podľa noriem kultúry, neubližuje a neobmedzuje ostatných. Tiež jeho samého by vlastné inštinkty nemali obmedzovať pri tvorivom myslení a prejavovaní vôle. Práve naopak. To je to umenie, pre ktoré musia mať rodičia znalosti a nevyhnutný čas. Práve v tomto duchu by sa malo v budúcnosti uberať naše školstvo a kultúra. A práve tento smer sa snažíme v Zdravej spoločnosti Slovensko presadzovať.
Návrhy na možné smerovania sme spísali do úvodného programu, ktorý nájdete na adrese http://zdravaspolocnost.sk/vychova-a-vzdelavanie/. Nie sú konečným riešením, len smerom. Ruku k dielu by sme mali priložiť všetci, spoločne hľadať tie najlepšie riešenia pre naše deti. Nástroj na diskusiu, návrhy riešení a ich prijímanie širokou verejnosťou bude spustený do prevádzky ešte v priebehu tohto roka. Verím, že sa pridáte.
________________________________________________________________________________
Základný cieľ výchovno-vzdelávacieho procesu je zdravý človek po psychickej aj fyzickej stránke, podieľajúci sa na rozvoji pozitívneho odkazu svojich predkov a na ochrane spoločnosti.
Zdravá spoločnosť podporuje vývoj zdravého a uvedomelého človeka rozvíjaním jeho vedomia, svedomia, zdravia, vôle, zodpovednosti, intelektuálne tvorivého potenciálu, citu v rovnováhe s rozumom a kultivovaného prejavu s mierou. Podporuje rešpektovanie prírody, kultúrnych zvykov a biologických daností každého druhu. Súbor týchto vlastností môžeme nazvať ľudskosťou.
Ciele Zdravej spoločnosti Slovensko v rámci tejto priority:
- Najdôležitejšou úlohou je zistiť, k čomu deti inklinujú a čo ich zaujíma, rozvíjať ich talent a potenciál nenásilnou, motivačnou formou. Cieľom poznávacieho procesu je pochopiť seba a prostredie, v ktorom žijeme, pochopiť, na čo sme sa narodili a aké je naše miesto v spoločnosti a ľudstve ako celku.
- Zaviesť jednotné školské osnovy, ktoré deti a mládež pripravia na reálny život. Okrem základných zručností, ako sú čítanie, písanie, počítanie, komunikácia a porozumenie, dostanú vzdelanie v oblastiach zdravá životospráva, sebestačnosť, ekológia, prírodoveda, ekonomika a príprava na materstvo a rodičovstvo. Cieľom je viesť deti a mládež k samostatnosti, k tomu, ako sa učiť a orientovať v dostupných informáciách a ako tvorivo žiť. Sprievodným znakom výučby a jej cieľom má byť dobrý pocit z procesu výučby, poznávania a poznaného.
- Zrovnoprávniť individuálne rodinné vzdelávanie s kolektívnym školstvom.
- Vytvoriť krátkodobé kurzy, ktoré budú pružnejšie reagovať na rýchly vedecko-technický a spoločenský pokrok. Vyvolať celospoločenskú potrebu vzdelávania aj pre dospelých.
- Pre ženy – matky a nastávajúce matky vytvoriť program podporujúci ich ďalšie štúdium a poskytnúť im možnosť dokončiť nimi preferované vzdelanie.
Pavol Kováčik, Pavol Sovič
Článok zverejnený v časopise Vitalita